Svedectvá vypočutia modlitby

caret-down caret-up caret-left caret-right
JANKA

S manželom sme spolu chodili takmer 10 rokov. Poznáme sa však už odmalička, veď sme z jednej dediny. Keď sme sa konečne rozhodli, že sa zoberieme, dohodli sme sa, že budeme mať veľkú svadbu, na ktorú sa tešila celá rodina. Avšak manželovi ochorel brat. Dosť vážne. Bojoval ako lev 3 roky. Len vďaka nemu sme znovu objavili Boha. Takým novým-iným spôsobom… Spoznali sme množstvo úžasných ľudí a vecí. Vďaka tomu sme švagrov odchod do neba dokázali lepšie prijať. Nakoniec sme sa aj tak vzali, ale mali sme len malinkú svadbu s najbližšou rodinou. Stalo sa, čo sme ani nedúfali a mesiac po svadbe som otehotnela. Ako v rozprávke. Úplná idylka. Doktori to však až tak ideálne nevideli… Vo ôsmom týždni tehotenstva som spontánne potratila a nebolo to pre mňa jednoduché. Aj za tak krátky čas si človek vybuduje silný vzťah k jeho nenarodenému dieťaťu… Potom sme sa snažili o ďalšie dieťa. Mysleli sme, že to pôjde ako po masle. Nešlo! Manželovi rodičia poprosili dokonca jednu rehoľnú sestričku z Trenčína, aby sa za nás modlila. Teraz sme so sestrou Anežkou kamarátky. Dostali sme od nej modlitbu za dieťa k bl. Alexii. Tak sme sa modlili a modlili. Raz večer sme s manželom jeden druhého obviňovali z toho, čo by mal ten druhý urobiť lepšie, aby sa nám konečne podarilo ďalšie dieťa. Aj okolie malo na tom svoj podiel viny. Lebo otázky typu: „Kedy konečne už budete mať deti?“ „Na čo ešte čakáte?“ „Už nie ste najmladší…“,  iba viac a viac podkopávali naše sebavedomie. Ten večer som bola veľmi smutná, a tak som sa znova modlila a prosila Boha o dieťa. A na moje veľké prekvapenie On odpovedal. Jeho slová boli: „Budeš matka!“ A ja som Mu v tej mojej frustrácii ešte aj odfrflala, že to je síce pekné, ale nech mi teda povie, že kedy konečne…!? Ale už „bolo ticho.“ Neskôr som zistila, že v tom čase som už bola tehotná… Tak sa nám narodil krásny zdravý blonďavý modrooký fešák. Zázrak! Dar z nebies! Vďaka všetkým, ktorí sa za nás modlili. Vďaka bl. Alexii. A chvála Bohu! Aleluja! Tak povzbudzujem všetkých, aby sa modlili a aby dôverovali. Ak je to Božia vôľa, tak sa to jednoducho stane. Zajtra, pozajtra, o mesiac možno o rok… treba sa modliť a dúfať. A vyhlasujem, že ideme ďalej! Branko potrebuje súrodenca!

MICHAELA

Kamarátka ma pozvala na duchovné cvičenia do Trenčína, že bude fajn a spravíme si babský deň. Súhlasila som, veď takéto „nakopnutie“ nikdy nemôže byť na škodu, a na druhej strane: chcela som vypnúť z náročného pracovného tempa. Podarilo sa, no na dlhšiu dobu, ako by som si bola schopná v tom čase čo i len predstaviť.

V rámci programu boli  aj skupinky, ktoré sa modlili za potreby a priania. Vyhliadla som si jednu a zverila do rúk štyrom ženám, dvom laičkám a dvom rehoľníčkam. Vtedy mi napadlo, že by som chcela, aby sa modlili za moje budúce deti – aby raz boli. Vyhoveli mi, a ja som odišla spokojná s obrázkom bl. Alexie, veď požiadavka bola vyslaná do nebies. No viac som to neriešila.

V jedno ráno som sa zobudila s tým, že sa mi sníval veľmi živý sen. Prišiel v ňom za mnou môj manžel, podal mi do rúk malé bábätko a povedal, že toto je náš Šimon. Bolo to zvláštne. Ponáhľala som sa preto  do lekárne po tehotenský test. Nebolo nutné čakať takmer vôbec, rýchlosťou blesku bol pozitívny. Bola som tehotná a zaskočená. Modlitba zaúčinkovala doslova okamžite.

Takmer okamžite nastali aj zdravotné komplikácie, ktoré sa ťahali hádam do konca. Na začiatku, keď naozaj nebolo nič isté, som povedala Bohu: Ty si mi ho dal, ale je Tvoj. Ak chceš, môžeš si ho vziať, ale prosím ťa: nechaj mi ho! Bola som vtedy hospitalizovaná a z nemocnice ma prepustili ako jedinú tehotnú, ostatným ženám z izby tehotnosť skončila predčasne a neúspešne.

Keď sa blížil termín pôrodu, bola som vyčerpaná z náročných mesiacov a tak som si povedala, že musím tie rehoľné sestry nájsť a poprosiť ich o modlitbu ešte raz. Nevedela som si však spomenúť ani na názov kostola, ani o aké sestry sa vlastne jedná, nemala som žiadne bližšie info. Tak som hodila do googlu: rehoľné sestry Trenčín kontakt a napísala som „niekomu“ stručný mail o tom, koho hľadám.

Odpoveď prišla veľmi rýchlo. Odpísala mi sestra Anežka, aj sestra Xavera. Áno, boli to ony, čo sa za mňa vtedy modlili! Zázrak! Zasa! Bola som nadšená, že sme opäť nadviazali kontakt a pokračovali v modlitbách. 

Šimon bude mať pomaly tri roky, je to šťastný a veselý chlapec vďaka Bohu, aj vďaka ženám, ktoré sa vtedy modlili a mysleli to vážne.

Dnes pokračujeme v modlitbách za jeho sestru alebo brata. Budeme radi, ak nás v nich podporíte a my napíšeme ďalšie svedectvo aj vďaka vám!

 


KŠSND spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk
Scroll to Top