Narodila som sa v Kvášove pri Púchove 23.11.1947. Pochádzam z deviatich detí. Otec bol robotník na píle, mama domáca. Ešte som nemala 6 rokov, otec zomrel na brušný týfus. Mama prevzala všetky ťažké práce na poli a v dome po ňom. Vychovávala nás vo viere a čestnosti. Začala som strednú školu, ale keďže mama ochorela,Read More…
Patrím do Kongregácie Školských sestier de Notre Dame. Narodila som sa v dedinke Veselé pri Piešťanoch, v katolíckej rodine, ktorá praktizovala náboženstvo a predsa vstup do rehole som si musela ťažko vybojovať. Nebolo to preto, že by si moji domáci necenili duchovné hodnoty, duchovný a rehoľný stav, to nie! Veľmi ma mali radi a nechceliRead More…
Narodila som sa 7.10.1932 v Pobedime. Moji rodičia: Gejza Miklovič a Antónia rod. Macová nás mali ôsmych – 3 chlapcov a 5 dievčat. Chlapci zomreli mladí, dievčatá všetky žijeme, všetky. Základnú školu som navštevovala v Pobedime celkovo 5 rokov a potom 4 roky meštianku v Piešťanoch. U nás v rodine sa žilo po kresťansky. Veľmi sa spájal život s Cirkvou a liturgiou.Read More…
Vyrastala som v rodine, kde sa úprimne praktizovala viera a rodičia sa snažili ju nám, svojim trom deťom, odovzdať ako základné smerovanie života. Od malička sme chodili do kostola, pristupovali k sviatostiam a aj doma sme sa modlievali. Vo farnosti pôsobili kňazi, ktorým ležala na srdci pastorácia detí a mladých. Aj keď vRead More…
„Sľúbila som Ti predsa, že Ťa budem chváliť, keď mi bude dobre, aj keď budem prehrávať. Že Ťa budem milovať v dobrom aj v zlom.“ Takto by som opísala dojmy pri mojej obnove sv. sľubov po 25 rokoch. Nanovo som ich potvrdila nedávno 18.8.2019. Často sa stretávam s otázkou: „Čo je to povolanie? Ako som ho spoznala?“ PáčiRead More…
Moje povolanie sa zrodilo „skôr, než ma utvoril v matkinom živote, zasvätil si ma“ (porov. Jer 1, 5). Moji rodičia ma pri krste zasvätili Pánu Bohu, hoci si sami plne neuvedomovali veľkosť obety, ktorú prinášajú. Už od detstva som mala kontakt so Školskými sestrami de Notre Dame, lebo sme ich mali v rodine. NaRead More…
Pochádzam z veriacej rodiny, v ktorej som prijímala vieru spolu s materinským mliekom. Keďže som bola najmladšia zo 7 detí, svojim bľabotaním pri spoločnej modlitbe som privádzala starších súrodencov do smiechu. Náročné to mala mama v čase môjho dospievania, kedy by som uprednostnila hru na ulici, pred chodením do kostola. Vďaka matkinej živej viere saRead More…
Ísť za dobrodružstvom – to láka mnohých mladých ľudí. Také dobrodružstvo som zažívala aj ja na svojej ceste k Bohu. Bolo to aj trochu nedobrovoľné, lebo vtedajší štátny režim nepodporoval, ba naopak bránil, snahám k voľbe zasväteného života. A práve paradoxom bolo, že toto dobrodružstvo, ktoré malo neistý koniec, priťahovalo množstvo mladých ľudí. V tom čase somRead More…
Do dvadsiatich rokov som žila tak, ako väčšina dievčat v našej farnosti. Na svätú omšu som chodila v nedele a vo sviatky, modlila som sa ráno i večer základné naučené modlitby. A myslela som si, že dávam Pánu Bohu dosť. Až v dvadsiatom roku môjho života, bolo to za Dubčekovej éry, som sa dostala naRead More…
Ako začiatok cesty povolania považujem svoj príchod na cirkevné Gymnázium sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom – začína svoj príbeh o povolaní sr. M. Alica Hornáčková z Kongregácie školských sestier de Notre Dame. Ísť na cirkevnú školu som sa rozhodla jednoducho preto, že mi boli mi sympatické priestory a zariadenie školy. Hneď v prvom týždni som sa rozhodla,Read More…