Nájdenie vášho povolania je jednoduchšie, než si myslíte!

Svet prichádza o veľa, ak nedokážeme prijať to, k čomu nás Boh povolal.

V každodennom živote je veľmi ťažké počuť Boží hlas. Sme pohltení svojimi povinnosťami a úlohami. Keď príde reč na naše „povolanie“, zvykneme ho vnímať cez optiku povolania či profesie – napríklad ako lekár, zdravotná sestra alebo učiteľ. Slovo „povolanie“ však pochádza z latinského vocare, čo znamená „volať“ – a presne to aj je: povolanie. Tým, či oným spôsobom nás všetkých povolal Boh, a to už od dňa nášho krstu. Pán nás pozýva rásť v súlade s Jeho vôľou a podieľať sa na budovaní Jeho Kráľovstva. Ak odmietame premýšľať o povolaní, ktoré nám dal, nevkladáme sa do Božích rúk.

Naše talenty sú Božími darmi pre druhých

Mnoho z nás má problém rozpoznať vlastné dary a talenty. Nevnímame to, čo máme, ako niečo mimoriadne. Zo strachu pred márnivosťou svoje talenty popierame, alebo sa snažíme pôsobiť inak, než kým skutočne sme. A tak prechádzame okolo pokladov, ktoré do nás Boh vložil už od počatia. Ak nás Boh miluje bezpodmienečne – tak ako každý otec, ba ešte viac než všetci otcovia – raduje sa, keď nás vidí využívať rôznorodé talenty, ktorými nás obdaril. Nemôžeme si ich vybrať, ale môžeme ich s pokorou prijať.

Ako ich môžeme rozpoznať? Počúvajme, čo na nás oceňujú naši blízki, priatelia a kolegovia. Prijmime tieto vlastnosti ako Božej dary, ako plody Jeho lásky. Odpovedzme mu svojím „áno“. A nakoniec, neočakávajme, že svoje životné povolanie objavíme cez noc. Hľadajme príležitosti na precvičovanie a rozvíjanie svojich talentov.

Zdá sa vám to až príliš jednoduché?

Boh od nás nežiada nič, čo by presahovalo naše možnosti. Zlý sa nás snaží presvedčiť, že neexistujú žiadne „veľké“ povolania. Znechutení potom zabúdame ponúknuť Mu to, čoho sme schopní. On však od nás žiada prácu, ktorá zodpovedá tomu, kým skutočne sme, a vytrvalosť. K nájdeniu správnej cesty nám môže pomôcť modlitba.

Svätý Pavol nás nabáda: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (Rim 12, 2). „Máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná“ (Rim 12, 6). „V horlivosti nebuďte vlažní, buďte duchom horliví, slúžte Pánovi“ (Rim 12, 11).

Nechajme sa viesť radosťou

Keď prežijeme nádherný čas, opýtajme sa sami seba: „Čo ma tak veľmi potešilo? Boli to moje intelektuálne alebo umelecké schopnosti? Alebo to bolo tým, že som prijal svoju schopnosť žasnúť nad životom?“ Jedno je isté – nasledovanie svojho povolania je prameňom veľkej radosti.

Hľadajme to, čo nám prináša radosť a dáva nášmu životu zmysel – niečo, vďaka čomu sa cítime bližšie k svojmu blížnemu. Nasledovať Božiu vôľu znamená prijať Jeho plán pre naše životné šťastie, aj keby to narušilo naše zaužívané myslenie, alebo to nezodpovedalo našim predstavám o úspechu.

Rozvíjanie našich darov nám dodáva silu a tlačí nás smerom k druhým. Uľahčuje nám to zanechať povrchnosť. Majme teda dôveru v Boha a nájdeme svoju jedinečnú cestu, ako premeniť život na svedectvo lásky a na dôkaz Božieho pôsobenia vo svete.

Zdroj