Prvý africko-americký maliar, ktorý získal medzinárodné uznanie, zaobchádza s klasickým motívom Zvestovanie trochu nekonvenčným spôsobom.

          Henry Ossawa Tanner (+1937), prvý afro-americký maliar, naozaj zaobchádza s motívom Zvestovania pomerne nekonvenčným spôsobom, pretože jednoduchosťou scény hovorí viac, ako akýkoľvek iný divadelný výtvor. V dôvernosti svojej komory je Mária zobrazená ako tmavovlasá židovská roľníčka sediaca na kraji svojej postele v pruhovanom a pokrčenom odeve. Upravené zariadenie izby v kontraste s jej posteľou navodzuje, že  Mária je náhle zobudená uprostred noci. Anjel Gabriel nemá fyzický vzhľad, ani anjelské krídla, ale je zobrazený ako stĺp svetla. Pri bližšom pohľade sa dá zbadať, že vertikálny lúč sa pretína s horizontálnou poličkou do formy kríža.  Predznamenáva tak udalosť Ukrižovania ako aj Vtelenia v jednom čase. Farby kompozície ďalej zdokonaľujú liturgickú a umeleckú krásu maľby: červená symbolizuje lásku, biela znamená čistotu, modrá znamená múdrosť a zlatá pripomína božskosť. 

Nazaretská panna nemá žiadnu svätožiaru, a ani žiadny iný nebeský atribút. Jej ruky sú pokorne zovreté, hlava naklonená nahor a jej zrak sústredený. Je úplne prístupná a otvorená pre Božiu vôľu. Domáci život  už nie je teraz cudzí pre zjavenie Boha. Hľadiac nižšie pod kaskádou odevu by niekto mohol nájsť bosú Máriinu nohu. Toto je nezvyčajný symbol Márie, ktorý sa len zriedka nájde v klasických zobrazeniach Zvestovania. Ale pre Tannera je vyjadrením ľudskosti a jednoduchosti Panny Márie.

Tanner maľovaním zachytáva rôzne druhy viditeľných prostriedkov, aby zdôraznil nadprirodzenosť udalosti, ktorej sme svedkami.  Naprieč Máriinou izbou sú rozložené tri  nezdobené hlinené nádoby. Potvrdzujú prítomnosť a prozreteľnosť Najsvätejšej Trojice. Nádoba tiež slúži ako pripomienka Panny, ktorá sa ako „nádoba počestná“ podieľa na tajomstve Najsvätejšej Trojice tým, že prinesie svetu Mesiaša.

Umenie často odzrkadľuje život a napodobňuje skúsenosť umelca. Hoci bol Tanner medzinárodne uznávaný maliar a hoci bol synom biskupa Africkej Metodistickej cirkvi, čelil diskriminácii a najväčšiu časť svojho života prežil vo Francúzsku, a nie v rodnom Pittsburgu.   Do určitej miery našiel útechu, uistenie a prijatie v umení a v náboženstve. Dielo umelca na tomto plátne hlása príbeh Vianoc lepšie ako zriedkakedy predtým a je schopné zjednotiť spolu Božské a ľudské, neviditeľná a viditeľné, tajomstvo a realitu.

Zdroj.