Pochádzam z veriacej rodiny. Rodičia žili z viery a túto vieru odovzdávali nám, svojim deťom nielen slovom, ale hlavne príkladom. Každý večer sme sa spolu modlili a pristupovali pravidelne k sviatostiam. O tom, že Boh bol na prvom mieste v živote mojich rodičov svedčia aj zážitky, ktoré mi hlboko utkveli v srdci. Mali sme polia a niekedy stalo sa, že nám už ostávalo len málo z práce, ktorú bolo treba dokončiť, ale blížil sa čas sv. omše. My deti sme chceli prácu dokončiť, aby sme sa na druhý deň nemuseli vrátiť na to pole. Viac raz náš tato povedal: „Nechajte tak, práce bude stále dosť, zajtra to dokončíme, poďme radšej na sv.  omšu.“ A išli sme.