Situácia zavretých dverí kostolov – hoc je pre nás veľkou bolesťou, núti nás premýšľať nad tým, ako prežívať vieru za zatvorenými dverami našich domovov. Čas, keď „odniesli môjho Pána“ môže byť časom prázdna, smútku a bolesti, ale i časom prehĺbenia rodinnej spirituality.
Inšpiratívnym modelom pre situáciu, ktorú žijeme dnes, môže byť život prvotnej cirkvi.
Sestry novomestskej komunity šijú rúška pre miestnu nemocnicu, policajtov a obyvateľov v Novom Meste nad Váhom. Doteraz ich ušili už vyše 700 kusov. Touto dobrovoľníckou aktivitou chcú prispieť k ochrane verejnosti pred epidémiou COVID-19. Ich dopoludňajšie online vyučovanie žiakov Spojenej školy sv. Jozefa popoludní strieda šitie rúšok. Foto…
Častokrát sa stáva, že pri pohľade na rehoľnú sestru alebo brata, či mladého kňaza sa v mysli ľudí vynorí otázka: „Ako to, že táto/tento sa rozhodla/-ol takto žiť? Čo ju /-ho k tomu viedlo?“ A neraz pridajú i povzdych? „Takto premárniť svoj život! Zavrieť sa do kláštora…“ Vždy sa pousmejem nad takouto predstavou o zasvätených. Ale nemám im to za zlé. Pokiaľ niekto nemá priamu skúsenosť s človekom, ktorý žije život zasvätený Bohu (alebo má, ale negatívnu), nemá odkiaľ vedieť, ako to skutočne je. A z filmov sa to naozaj nedozvie! „Ale ako si prišla na to, že je to tá správna cesta?“, dostala som raz otázku. Úprimne povediac, pre mňa samú je to tajomstvo. Povolanie je tajomstvo vzťahu Boha s človekom, kedy Boh (po)volá(va) k ľudskému srdcu, klope a čaká na moju odpoveď.
Duchovné cvičenia v beckovskej komunite viedol exercitátor páter Bohuslav Šprlák, O.Praem pre jedenásť sestier od 8.3 do 14.3.2020. Témou duchovných cvičení bola Cesta nedokonalosti. Cesta nedokonalosti začína pozvaním Ježiša, ktorý mi hovorí: …„Poď rýchlo dolu!“ Ponúka mi rebrík, po ktorom sa ide dolu. Zostupuje sa až na dno svojej biedy. Až z tejto hlbokej biedy duša vykríkne: „ Ježišu pomôž mi!“ A to je cesta nedokonalosti. Jedinou prekážkou je pýcha, predovšetkým tá duchovná.
