Pochádzam z veriacej rodiny, v ktorej som prijímala vieru spolu s materinským mliekom. Keďže som bola najmladšia zo 7 detí, svojim bľabotaním pri spoločnej modlitbe som privádzala starších súrodencov do smiechu. Náročné to mala mama v čase môjho dospievania, kedy by som uprednostnila hru na ulici, pred chodením do kostola. Vďaka matkinej živej viere sa moja viera stávala osobnejšou. Začala som sa denne modliť litánie k Duchu Svätému o poznanie svojho povolania a naplnenie Božej vôle.  

     Ísť za dobrodružstvom – to láka mnohých mladých ľudí. Také dobrodružstvo som zažívala aj ja na svojej ceste k Bohu. Bolo to aj trochu nedobrovoľné, lebo vtedajší štátny režim nepodporoval, ba naopak bránil, snahám k voľbe zasväteného života.

     A práve paradoxom bolo, že toto dobrodružstvo, ktoré malo neistý koniec, priťahovalo množstvo mladých ľudí. V tom čase som pracovala v Bratislave a pravidelné stretnutia nápadne „nábožných“ chlapcov a dievčat na svätých omšiach nám dávali tušiť, že každý niekam patrí. Vtedy sme ani nesnívali, že civilný odev niekedy vymeníme za rehoľný.