Moje povolanie sa zrodilo na hodine náboženstva, ktoré sme mali s misijnou sestričkou SSpS – sr. Celinou. Bolo to v roku 1968, keď pre Cirkev zasvitol lúč slobody. Vtedy som mala len štrnásť rokov. Možno málo na vážne rozhodnutie. No s Pánom som v modlitbe dlho konzultovala o jeho volaní. So svojím tajomstvom som sa zverila mamke, ktorá ma tiež podporovala modlitbou, aby to nebolo len nejaké citové dievčenské vzplanutie.
Vedúca beckovského strediska Nodamu sr. Faustína spolu so svojimi mladými animátormi pripravila tento rok pre deti karneval v duchu divokého západu. Deti si primerane k tejto téme zvolili svoje masky. Táto téma bola pre nich prekvapením, no napriek tomu ju hravo zvládli, každé dieťa prišlo vo svojej vlastnej originálnej maske a všetci vyzerali naozaj veľmi dobre.
Pochádzam z veriacej rodiny. Rodičia žili z viery a túto vieru odovzdávali nám, svojim deťom nielen slovom, ale hlavne príkladom. Každý večer sme sa spolu modlili a pristupovali pravidelne k sviatostiam. O tom, že Boh bol na prvom mieste v živote mojich rodičov svedčia aj zážitky, ktoré mi hlboko utkveli v srdci. Mali sme polia a niekedy stalo sa, že nám už ostávalo len málo z práce, ktorú bolo treba dokončiť, ale blížil sa čas sv. omše. My deti sme chceli prácu dokončiť, aby sme sa na druhý deň nemuseli vrátiť na to pole. Viac raz náš tato povedal: „Nechajte tak, práce bude stále dosť, zajtra to dokončíme, poďme radšej na sv. omšu.“ A išli sme.
Sestry z vranovskej komunity pripravili pre žiakov 6. ročníka duchovnú obnovu, v ktorej šiestaci počas posledného januárového víkendu prežili zaujímavé chvíle plné hier, zábavy a súťaží. Súčasne však prežili zaujímavé chvíle aj vo svojich srdciach, lebo o to vlastne išlo, aby v nich dobro rástlo. Foto…
