Alexia Le Clerc sa narodila 2. februára 1576 v Remiremonte v Lotrinsku Mala skvelých rodičov, ktorí ju viedli k zbožnosti. Keď mala 16 alebo 17 rokov ochorela. Do rúk sa jej dostala knižka o Božom súde. Povrchné spovede, malá horlivosť, to všetko preniklo jej dušu. Alexia sa rozhodla zmeniť svoj život. Ale to nebolo ľahké pre devu, ktorá milovala svet, hudbu, tanec a mala záľubu v márnostiach. 

          Hlboká premena nastala v jej duši až potom, čo videla na svätej omši veselý sprievod tancujúcich mladých ľudí, ktorých diabol vábil zvukom svojho bubna. Alexia sa rozhodla, že nikdy nechce patriť do takejto spoločnosti. Odložila drahé šaty a obliekla si jednoduchý kroj tamojších dievčat. Túžila po Bohu, ale nevedela, ktorým smerom sa má uberať. Na jej hľadanie a modlitby odpovedal Boh snom. Alexia videla svätú Kláru a svätú Alžbetu a pýtala sa, ktorá z nich ju prijme za svoju dcéru. Ale ani jedna ani druhá ju nechceli prijať. Ukázali na čosi medzi dvoma stĺpmi a povedali, že je to jej povolaním.

          Bola to kolíska pre malé dieťa. V strede kolísky bolo zasadené ovsené steblo s klasom, vedľa kolísky veľké kladivo, ktoré samočinne udieralo do stebla podľa toho, ako sa kolíska nakláňala. Napadlo jej, že jej povolaním bude rehoľný rád, vystavený prenasledovaniam. Ale nebude zrušený. Tak chápala slabé steblo, ktoré nezlomili ani opätovné údery kladiva. Alexia sa obrátila na svojho spovedníka Petra Fouriera s požiadavkou založiť nový rád, v ktorom sa bude „konať toľko dobra, koľko je len možné.“ Na polnočnej svätej omši v roku 1597 sa spolu so svojimi spoločníčkami zasvätila Panne Márii.
           Alexia zomrela 9. januára 1622 v Nancy. Svätý Otec Pius XII. ju prehlásil 4. mája 1947 za blahoslavenú.