Ísť za dobrodružstvom – to láka mnohých mladých ľudí. Také dobrodružstvo som zažívala aj ja na svojej ceste k Bohu. Bolo to aj trochu nedobrovoľné, lebo vtedajší štátny režim nepodporoval, ba naopak bránil, snahám k voľbe zasväteného života.

     A práve paradoxom bolo, že toto dobrodružstvo, ktoré malo neistý koniec, priťahovalo množstvo mladých ľudí. V tom čase som pracovala v Bratislave a pravidelné stretnutia nápadne „nábožných“ chlapcov a dievčat na svätých omšiach nám dávali tušiť, že každý niekam patrí. Vtedy sme ani nesnívali, že civilný odev niekedy vymeníme za rehoľný.

     Presne tam sa formovalo a zoceľovalo oveľa väčšie dobrodružstvo – moje rozhodnutie žiť navždy s Bohom. Z jeho milosti tieto chvíle dostali takú napínavú príchuť. Musela som urobiť krok do neznáma, začať riskovať s Bohom a svoj život vsadiť na jednu kartu – úplne sa Mu darovať. Takto som začínala svoje dobrodružstvo s Bohom.

     Dnes sa situácia v štáte zmenila. Ale Boh a dobrodružstvo s Ním ostáva rovnaké. Ak cítiš, že ti tieto myšlienky nedajú pokoj – odvážne vykroč. S čistým štítom a úmyslom. Veľmi úprimne a pravdivo. To ostatné nechaj na Neho. Boh sám je „dobrodruh“, lebo berie na seba riziko našej nestálosti, slabosti a hriešnosti. Kto riskuje viac? Boh alebo my?

     Sr. Auxilia Matlová de ND