Pápež František v polovici septembra absolvoval svou 38. apoštolskú cestu do Kazachstanu, ktorého obyvatelia sa hlásia prevažne k islamu. Hlavným cieľom návštevy pápeža bola účasť na 7. kongrese predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev v hlavnom meste Kazachstanu Nur-Sultan. Motto cestyznelo „Poslovia mieru a jednoty“. Svätý Otec sa v Kazachstane stretol aj s tamojšou malou katolíckou komunitou, medzi ktoré patrí aj Farnosť sv. Františka na Balchaši. Naše sestry, ktoré tam pôsobia sa chcú podeliť o svoje zážitky z tejto návštevy:
„Ani vo sne sa nám nesnívalo, že by sme sa rok po návšteve sv. Otca na Slovensku mohli stretnúť s ním v Kazachstane. To, čo sme prežili sa ťažko vyráža slovami. Bol to čas, ktorý nám i našim veriacim bol daný zázračným spôsobom priamo z neba. Dobrodružstvo začalo tým, že náš šofér neprišiel načas, lebo si splietol dátum.
Keďže išlo o štátnu návštevu sv. Otca, štát sa postaral o autobusy pre pútnikov, policajný doprovod, (ten nás čakal ešte v Balchaši a sprevádzal nás celou cestou), lekársku pomoc a jednu noc v hoteloch Astany. (Vzdialenosti v Kazachstane sa rátajú na tisícky kilometrov). My sme spali v päťhviezdičkovom hoteli „King“.
Z našej farnosti sa na sv. omši so sv. Otcom zúčastnilo 26 veriacich. Nádhernú atmosféru stretnutia kolorovali stovky usmievajúcich sa mladých dobrovoľníkov z astaninských univerzít. Všade polícia, vojsko, poriadok, radosť, úsmevy, pokoj ľudí Východu. Dostalo sa nám vyznamenania, keď sv. Otec vzal na ruky a požehnal našu najmladšiu farníčku 9 mesačnú Svetlanu, dcéru Roksany, ako jedinú z celého stretnutia. Po sv. omši, ktorá bola pre našich ľudí neuveriteľným zážitkom, nám povedala naša Valentína (15 rokov): Som hrdá, že som katolíčka. Po sv. omši sme farníkov odprevadili domov a my sme ostali v Astane, pretože na nasledujúci deň bolo stretnutie sv. Otca s kňazmi a rehoľníkmi. Korunované bolo tým, že sme mohli osobne podať sv. Otcovi ruku a z tesnej blízkosti vnímať jeho neuveriteľnú pokoru a dobrotu. Sv. Otec posvätil nový obraz Panny Márie, matky Veľkej stepi. Po stretnutí sme sa pri ňom odfotili s jeho autorom, ktorý nám objasnil symboly na obraze vyrážajúce históriu, tradície, originálnosť Kazachov. Po odchode sv. Otca nás pred katedrálou čakali veľvyslanec Slovenskej republiky, aj konzul so svojou manželkou. Všetci Slováci, pracujúci v Kazachstane i celej strednej Ázii sme si spravili spoločnú foto. Od radosti zo stretnutia sme si nevšimli pozadie……..(WC)
Atmosféru radosti posilňovali deti z kazachskej rodiny, ktorá k trom svojim vlastným deťom adoptovala ďalších 17. Všetci sú hudobníci. Hrali sv. Otcovi pred katedrálou a potom nám všetkým. Stretli sme so sestrami Františkánkami z Almaty a Kirgistana. Čakanie na večerný vlak do Biškeku sme chceli vyplniť posedením pri káve v najbližšej kaviarni. Pri prekročení prahu kaviarne nás vítali všetci pracovníci a vedúca s blahoželaniami k veľkému sviatku. A aby to neboli len slová uhostili nás špeciálnymi čajmi, východnými sladkosťmi, „ boursakmi“, ktoré u Kazachov nesmú chýbať pri slávnostnom stole. Vedúca si s nami sadla a rozprávala o tradíciách svojho národa. Milé……chceli sme len trocha kávy…..
V Astane sme zostali ešte jeden deň, pretože v sobotu 17. Septembra sa v Karagande konala kňazská vysviacka troch diakonov a cestovať späť do Balchaša by znamenalo nestihnúť vysviacku. Prežili sme teda čakanie v Astane ešte jeden deň u našej bývalej farníčky Táni Kim. Hostila nás v svojom byte a vodila po krásnych miestach astaninskej architektúry. „
Autor: sr. Jana Greňová, ŠSND
