Peter Fourier bol na začiatku 17. storočia jednou z najväčších postáv v Lotrinsku. Bol to človek mimoriadne inteligentný a odvážny. Narodil sa 30. novembra 1565 v Mirecourte, dva roky po ukončení Tridentského koncilu. Táto skutočnosť ovplyvnila jeho neskoršie snahy. Filozofické a teologické štúdia absolvoval na univerzite v Pont-a-Moussone. Ako dvadsaťročný vstúpil do rehole Regulovaných kanonikov svätého Augustína v opátstve Chaumousey. S dovolením svojho predstaveného si zvolil z ponúkaných farností tú, ktorá bola najviac zanedbaná: Mattaincourt. Peter Fourier tu pôsobil v rokoch 1597-1632. Svojím obetavým kňazským životom a sociálnou činnosťou obnovil náboženský život vo farnosti. 

           Čoskoro ho po celom Lotrinsku začali nazývať dobrým otcom. Pozoroval mládež a deti svojej farnosti a videl, ako sa malé dievčatká ponevierajú po uliciach, klamú, kradnú a celý deň sa túlajú. Povedal si, že sa ich treba ujať, lebo „dievčatá dneška sú matkami zajtrajška.“ 
           Preto založil spolu s Alexiou Le Clerc rehoľu s názvom Kanoničky svätého Augustína z Kongregácie de Notre Dame. Najdôležitejšou úlohou novovzniknutej rehole bolo vyučovať dievčatá, učiť ich čítať, písať, počítať a vyučovať ich v kresťanskej náuke, aby sa naučili správne žiť. Škola mala pripraviť dievčatá pre rodinný a spoločenský život. Peter Fourier zaviedol nové, na svoju dobu prevratné metódy vyučovania ako napríklad kolektívne vyučovanie a používanie tabule.

          V roku 1629 obnovil rehoľný život v Kongregácii augustiniánskych kanonikov nášho Spasiteľa.
Zomrel vo vyhnanstve v Gray vo Francúzsku 9. decembra 1640. Pri jeho smrti jestvovalo 47 kvitnúcich kláštorov. Svätý Otec Lev XIII. ho kanonizoval 27. mája 1897.