Ak ovplyvníme mentalitu súčasnej kultúry, zaistíme deťom radosť a schopnosť žasnúť.  Ak chcete, aby vaše deti boli šťastné, uistite sa, či nemajú všetko, čo chcú.

Táto myšlienka je v rozpore so všeobecnou mentalitou, ktorá nám prikazuje, aby sme mali „všetko a hneď“,

lebo sme súčasťou civilizácie, ktorá má všetko, čo potrebuje. Ľudia si často (omylom) myslia, že spôsob, ako urobiť svoje deti šťastné, je vyhovieť všetkým ich túžbam, uspokojiť každý ich vrtoch a zabezpečiť im, aby sa nenudili. Opak je pravdou! „Ak chceme deťom pripraviť kúzelné detstvo, prestaňme ich rozmaznávať!“ – hovorí Valéria Halfonová, konzultantka riadenia rozpočtu a autorka francúzskej knihy na túto tému.

Nedávajte deťom všetko príliš skoro!

Súčasný trend je považovať deti za mini – dospelákov. Obchodníci tento fenomén nazývajú „staré malé deti“. Fenomén je podporovaný zvlášť módou, zábavným a elektronickým priemyslom, ale aj systémom výchovy, ktorý nedovoľuje deťom hrať sa tak, aby niečo objavovali a nedovoľuje im nudiť sa. Mária Montessoriová povedala: “Nechajme naše deti, nech rastú svojim vlastným tempom! Prestaňme ich nadmieru stimulovať! Je to zbytočné! Vyčerpáva to ich a vyčerpáva to aj nás! Stačí ich len sprevádzať, nechajme ich voľne lietať!“ Táto poznámka vyznieva zvlášť pravdivo, keď vidíme, že niektoré deti majú rozvrhnuté termíny podobne ako hociktorý obchodný vedúci pracovník a dievčatá sú tak vyobliekané, vyčesané a nachystané, ako malé ženy.

Nedávajte deťom veľa vecí naraz!

Hory vianočných darčekov, množstvo rozličných a pestrých prázdninových aktivít, kvantá sladkostí a občerstvenia, ktoré zahanbia aj zákuskové menu veľkých reštaurácií… A my túžbe potešiť svoje deti, dosahujeme presne opačný efekt: deti sú zo všetkého unavené, sústavným potešovaním unudené, prípadne rozčarované.

Je to presne naopak! „Ak deti nedosiahnu uspokojenie nejakej potreby, rozvíja sa v nich nevyhnutná kvalita: VĎAČNOSŤ“. – hovorí Valéria Halfonová. „Nie vždy si rodičia uvedomujú, že deti sa vyčerpávajú množstvom vecí, ktoré používajú.“

Deti sa naučia vynikať a rásť tým, že prekonávajú svoje malé frustrácie. „Deti, ktoré neočakávajú, že im predložíte „na tanieri mesiac“, sú šťastné a spokojné so všetkým, čo dostanú. A keď sa naučia byť empatické a vďačné aj za málo, sú oveľa šťastnejšie“.

Nepredkladajte deťom všetko „na striebornom tanieri“!

Deti sa stávajú pasívne z dôvodu nadmernej spotreby, konzumizmu, plytvania a neobmedzeným možnostiam dnešnej doby. Všetko je ľahké, na dosah ruky. Ale, „ak chceme, aby sa deti stali autonómne, kreatívne a šťastné, nesmieme ich priveľmi rozmaznávať, pretože táto cesta nemá v sebe motivačný prvok, ktorým by sme tieto hodnoty pre deti získali“. – hovorí vyššie spomenutá autorka a kladie nám dôležitú otázku: „Ak dieťaťu dáte všetko, ak má všetko na dosah ruky, prečo by sa malo o niečo snažiť?“

Keď deti budeme učiť žiť a hrať sa s určitými obmedzeniami, pripravíme ich na dospelosť oveľa realistickejšie, naučíme ich vďačnosti za všetko, čo majú. Pomôžeme im objaviť ich hračky a svet oveľa aktívnejšie a zažijú viac zábavy a viac budú žasnúť nad všetkým. Toto všetko im dovolí objaviť radosť z očakávania toho, čo príde, potvrdzujú aj psychológovia. Naozaj to môže znieť v dnešnej konzumnej a materialistickej spoločnosti veľmi paradoxne a zvláštne, že  „všetko mať a mať to hneď“ nás neurobí tak šťastnými, ako keď sa naučíme  vychutnať si tie veci, ktoré máme.

Valerie Halfon je autorkou “Tout le monde en a un, auf moi!” (“Everybody has one but me!”) Zdroj.