Tohtoročné Veľkonočné sviatky prežili sestry na Balchaši (Kazachstan) radostnejšie ako tie minuloročné. Aj napriek pandémii mohli prísť farníci do kostola. Boli rozdelení na tri skupiny, aby sa na obradoch počas Veľkonočného trojdnia vystriedali všetci. Vo farnosti pomáhal aj seminarista Alexej.
Asi každý človek sa v živote dostane do fázy predkladania si pred seba otázky druhu: Kam sa zaradiť? Mala som to šťastie, že v tejto mojej etape som „narazila“ na myšlienku „Konaj to, čo sa Bohu viac páči!“.
Bola som už pracujúca učiteľka, mala som za sebou krásne detstvo v mojej rodine. Sme tradičná katolícka rodina. Ako stredoškoláčka som veľa svojho času trávila na stretkách s deťmi v hnutí eRko vo farnosti i celoslovensky. Nikdy ma však nenapadla myšlienka žiť zasvätený život. Skôr naopak. Stránila som sa a urážala, ak mi niekto povedal, že by bola zo mňa dobrá rehoľná sestra.
Už nieto smrtných úzkostí,
už nieto bolestivých rán;
zvestuje anjel z výsosti:
Vstal slávne z mŕtvych Kristus Pán.
Ježišu, ta buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou. (Z Hymnu na Ranné chvály VN)
Aj tento rok sa naše komunity zmobilizovali, aby si vytvorili pekný bulletin, ktorý podáva stručné informácie z desiatich komunít (deväť slovenských, jedna misijná komunita v Kazachstane) a z provincie. Ďakujeme sestrám, ktoré pre bulletin pripravili príspevky, sr. Inocencii
