V týždni od 30.10. do 5.11. boli v Kazachstane jesenné prázdniny. Kazašské sestry už tradične využili voľno detí na malú duchovnú obnovu vo farskom pastoračnom centre. Téma stretnutia: Čo je svätosť? Deti sa zamýšľali nad podstatou svätosti na nedeľnej katechéze. V téme pokračovali aj v týždni, keď deti nocovali v centre. Súčasťou stretnutia bola príprava na bál svätých, ktorý sa uskutočnil v sobotu 4. 11. Deti upiekli perníčky – srdiečka, vyzdobili ich podobizňou svätého a ornamentami zo snehového krému. Na nebeskú hostinu upiekli tiež linecké kolieska. Súčasťou „nočovky“ je už tradične výlet do prírody.  Tentokrát  vystúpili do jaskyne Eulie Ata v horách Bektauata.
Vyvrcholením sviatku všetkých svätých bol bál svätých. Srdiečka – symbol Božej lásky ako pozvanie do neba – kráľovstva lásky sprevádzali sviatok, na ktorý prišlo pomerne veľa ľudí, mnohí po prvýkrát. Darmo, nebo priťahuje všetkých. „Nebeský kufor“ priťahoval pozornosť všetkých, lebo obsahoval slová o svätosti, našepkával, čo robili svätí za pozemského života a pozýval do súťaží spevu a tanca.
V prestávkach sa prítomným stručne predstavili jednotliví svätí – nepovediac svoje meno, skúšajúc znalosti publika o svätých. Všetci ľahko uhádli svätú Annu, keď sa predstavila: „…som starou mamou Pána Ježiša!“ Tiež sv. Alžbetu Uhorskú, ktorá sa na bále ukázala už niekoľkokrát. Ťažšie už poznali sv. Katarínu Siensku, Martina de Porres, Floriána, Cecíliu, Jána z Kríža, či pravoslávneho lekára, fyziológa sv. Lukáša. Tiež história sv. Martina z Tours bola veriacim neznáma. Všetkých očaril príbeh nových blahoslavených: rodiny Ulmanovcov, či zaujímavý príbeh Antoniety Meo. Radosti neba pokračovali nikdy  nekončiacou nebeskou hostinou, na ktorej všetky deti zjedli perníky so svätými, šalát olivie z kuchyne sr. Aleny a mnoho iných dobrôt, ktoré si na nebeskú hostinu sami priniesli.