So smútkom v srdci, ale s nádejou na večný život Vám oznamujeme, že  dňa 29. januára 2020 si náš Pán vo svojej nevyspytateľnej múdrosti povolal našu SR. MÁRIU BERNARDU KOLLÁROVÚ. Zomrela v komunite v  Beckove  zahrnutá modlitbami sestier vo veku 88. rokov životu a v 50. roku rehoľného života. Prosíme o modlitbu za spásu našej zosnulej sestry. Viac sa o sr. Bernarde dozviete z jej životopisu:

Sr. Bernarda Kollárová, krstným menom Hedviga, sa narodila 7. júla 1932 v Topoľčanoch. Mala 7 súrodencov. Jej rodina bola chudobná, ale zbožná.  Vypočujme si jej svedectvo:

„Mojou túžbou bolo zasvätiť svoj život Pánu Bohu v reholi. V r. 1945 som sa stala kandidátkou Školských sestier de Notre Dame, ktoré pôsobili v Topoľčanoch. V meštianskej škole nás sestričky učili hrať na klavír alebo husle. V čase násilnej likvidácie kláštorov r. 1950 som musela spolu s ostatnými kandidátkami opustiť kláštor a vrátiť sa k rodičom. S rehoľnými sestrami som udržiavala kontakt a čakala som na chvíľu, kedy sa budem môcť vrátiť. To však bolo možné až po mnohých rokoch čakania. Zaradila som sa do civilného života, prešla som viacerými zamestnaniami. Začala som sa stretávať v spoločenstve angažovaných veriacich, kde mi jedna priateľka povedala, že jej spovedník v Trnave by potreboval niekoho, kto vie písať na stroji a hrať na organe. A tak som v r. 1962 začala pracovať ako organistka, katechétka a domvedúca na Farskom úrade Trnava-Kopánka, kde bol správcom farnosti vdp. Vincent Malý, ktorý bol neskôr preložený do Lužianok. I tam som pokračovala v tejto službe. Prijala som to ako svoje poslanie. V r. 1970 som vstúpila do noviciátu, ale kvôli vládnúcej ideológii sa to nemohlo zverejniť.  V r. 1984 som zložila prvé rehoľné sľuby. Po uvoľnení politickej situácie som v r. 1991 zložila večné sľuby a začala som nosiť rehoľné rúcho. Rada si spomínam na chvíľu, keď som sa v rehoľnom rúchu prvýkrát objavila pred farníkmi v Lužiankach. Pripravili mi milú slávnosť, kde zazneli tieto slová: „Drahá sestra Bernarda, v mene lužianskej mládeže vás chcem srdečne pozdraviť ako rehoľnú sestru. Doteraz ste pre nás boli teta Hedviga a teraz máme pred sebou sestru Bernardu. Tešíme sa a ďakujeme Pánu Bohu i Panne Márii, patrónke nášho kostola, že vás máme medzi sebou v rehoľnom rúchu s doživotnými sľubmi v reholi Školských sestier de Notre Dame. Nech vám Pán pomáha a nech sa duchovne obohatí naša farnosť a najmä naša mládež vašou prítomnosťou medzi nami.“  (Toľko z jej svedectva.)

Od r. 1991 boli s ňou na fare aj iné sestry. Tri roky bola aj miestnou predstavenou.

Sr. Bernarda bola vernou pomocníčkou pána dekana Mons. Vincenta Malého, apoštolského protonotára a veľkého priekopníka liturgickej obnovy na Slovensku. Ochotne vybavila všetko, čo bolo treba. Ak niekto zazvonil, išla otvoriť ona. Ak pán dekan písal, čo bolo skoro stále, vybavovala telefonáty. Ak bolo treba niečo súrne písať, hneď si sadla k písaciemu stroju. Ak musel pán dekan odcestovať, zastupovala ho v škole na náboženstve a ak bolo treba niekoho pochovať, nasmerovala ľudí na zastupujúceho kňaza. Tiež dokázala vždy zohnať šoféra pre pána dekana a vybaviť mnoho iných záležitostí. Ako gazdiná musela mať vždy načas uvarené diétne jedlá pre pána dekana a tiež pohostiť množstvo návštev, aj neohlásených, ktoré za ním chodili. Sr. Bernarda bola aj organistkou. Na fare učila deti piesne a básne na jasličkovú pobožnosť i na prvé sv. prijímanie. Rada ich obdarúvala sladkosťami a milými slovami ich privádzala k Bohu. Po smrti pána dekana Malého v januári 2008 bola preložená do komunity v Nitre a v auguste 2013 do Beckova. Na sklonku svojho života ju Pán navštívil chorobami a utrpením, ktoré ochotne prijala z jeho rúk. Bola ešte viac zbožná, dobrotivá, milá, úctivá, pozorná voči iným, vďačná za všetko, tichá, skromná, poslušná a zdobil ju krásny úsmev. Často sa modlila a adorovala pred svätostánkom. Milovala Pannu Máriu a rada sa modlila ruženec. Zaujímala sa o udalosti vo sv. Cirkvi i v kongregácii a za všetko a všetkých sa modlila. V posledných dvoch týždňoch, keď sa jej ťažko dýchalo, túžila po stálej prítomnosti sestier. Bola trpezlivá a všetkých prosila o modlitbu. Zaopatrená sviatosťami po udelení generálnej absolúcii odovzdala svoju šľachetnú dušu Stvoriteľovi v kruhu modliacich sa sestier pri závere korunky Božieho milosrdenstva 29. januára 2020.