„ŤAŽKÉ ČASY NEBOLI CUDZINCOM“
Čítajte o tom, aké skúšky a ťažké časy zažívali Školské sestry de Notre Dame v období nacizmu v koncentračných táboroch.
Úryvok z listu Ct. Matky M. Fabioly (generálna predstavená Školských sestier de Notre Dame v čase II. svetovej vojny) poslaného prostredníctvom vojaka, ktorého matka žila vo Farnosti Božieho mena v Omahe. Matka vojaka list odovzdala sestrám Notre Dame žijúcim v Omahe.
„Najťažšou skúškou posledných rokov bolo odlúčenie od materinca (v Horažďoviciach v Československu). 17 mesiacov som prežila v nemeckom zajatí v koncentračných táboroch na Pankráci v Prahe, v Terezíne a nakoniec v Ravensbruck v Meklenburgu v koncentračnom tábore pre ženy, kde som strávila celý rok. Bola tam aj sr. M. Epifánia, provinciálna predstavená z Marienbal (Nemecko) spolu so sr. M. Ernestínou a sr. M. Zuzanou. Všetky tam zomreli. Mňa Boh zázračne ušetril a zachránil len vďaka mnohým modlitbám sestier. Do materinca som sa vrátila vyčerpaná, v žalostnom stave, ale pomerne zdravá.”
O sestrách, ktoré zomreli v koncentračných táboroch Matka Fabiola ešte píše: “So sr. M. Epifániou som sa už v koncentračnom tábore nestretla, zomrela mesiac pred mojim príchodom. Drahá sr. M. Ernestína ma okamžite našla a mohli sme sa denne stretať, pretože mimo pracovnej doby bolo dovolené chodiť medzi bunkami. Modlili sme sa spolu rehoľné modlitby, ruženec, a v nedeľu aj modlitby zo sv. omše, ktorá sa tam nikdy nekonala. Sr. M. Ernestína bola celý čas zdravá až do januára v roku 1945, kedy prechladla. Dostala týfus a 4. februára aj kvôli slabému srdcu, podľahľa. Vtedy sa nachádzala v izolovanom bloku, kde nebol prístup. Dúfam, že zomrela pokojne a ticho tak, ako žila. Sr. M. Zuzana tam prišla krátko pred Vianocami 1944 z Terezína, ale už vtedy trpela na týfus, ktorý sa tam veľmi šíril a preto blok, kde mala bunku, bol izolovaný. Hovorila som s ňou len raz, a potom už bola veľmi chorá. Bola len kosť a koža. Neskôr bola prevzatá do nemocnice, kde údajne pokojne zomrela 31. decembra 1944.”
1. októbra 1945 prišli z Horažďovíc ďalšie správy: “Iba v našej nemeckej provincii sestry nemali obliečku, lebo im to nebolo dovolené. A to je chyba, za ktorú som bola vo väzení od 10. decembra 1943 do 27. apríla 1945. V roku 1943 boli v nemeckej provincii tri postulanky. Niekto to oznámil Gestapu a oni prišli presne pred obliečkou. Nemeckým novickám a postulantkám bolo rozkázané, aby išli pracovať pre štát mimo kláštora. Gestapo potom zobralo predstavenú Bystřice, sr. M. Ernestínu, provinciál. predstavenú z Marianbad a nakoniec aj mňa do väzenia. Dve z týchto sestier za to zaplatili svojim životom. Zomreli v ženskom koncentračnom tábore v Ravensbruck blízko Furstenberg v Meklenburgu.”
1. októbra 1945 prišli z Horažďovíc ďalšie správy: “Iba v našej nemeckej provincii sestry nemali obliečku, lebo im to nebolo dovolené. A to je chyba, za ktorú som bola vo väzení od 10. decembra 1943 do 27. apríla 1945. V roku 1943 boli v nemeckej provincii tri postulanky. Niekto to oznámil Gestapu a oni prišli presne pred obliečkou. Nemeckým novickám a postulantkám bolo rozkázané, aby išli pracovať pre štát mimo kláštora. Gestapo potom zobralo predstavenú Bystřice, sr. M. Ernestínu, provinciál. predstavenú z Marianbad a nakoniec aj mňa do väzenia. Dve z týchto sestier za to zaplatili svojim životom. Zomreli v ženskom koncentračnom tábore v Ravensbruck blízko Furstenberg v 
