„Sľúbila som Ti predsa, že Ťa budem chváliť, keď mi bude dobre, aj keď budem prehrávať. Že Ťa budem milovať v dobrom aj v zlom.“

Takto by som opísala dojmy pri mojej obnove sv. sľubov po 25 rokoch. Nanovo som ich potvrdila nedávno 18.8.2019.

Často sa stretávam s otázkou: „Čo je to povolanie? Ako som ho spoznala?“ Páči sa mi odpoveď sv. Jána Pavla II., že povolanie je dar a tajomstvo. Tak to môžem povedať aj ja. Je to dar, ktorý sa mi zdá, že naberá hodnotu a úplne novú cenu vekom. A je aj tajomstvom. Je to niečo nesmierne hlboké a sčasti skryté. Nedá sa jednoducho odhaliť pre svoju veľkosť, ale je isté, že existuje a stojí za to obhajovať ho.

Kedy začalo moje povolanie? Kedy sa to so mnou začalo? Kedy vesmírom prebehla túžba: „Chcem, aby si bola!“ Kedy Božie oko zachytilo moju dušu? Kedy sa v ozvenách vracalo vesmírom moje meno? Kedy povolanie preniklo mnou? Azda vtedy dávno, keď Láska otvorila svoje žriedla, keď ako láva prenikla všetko – skrz naskrz. Vtedy vari určila aj moju cestu. Byť bližšie, ponoriť srdce do tajomstva lásky Boha.

Prežila som detstvo a mladosť v krásnom oravskom prostredí, v milujúcej rodine, medzi priateľmi, pri zábave, spevokole, stretkách. Ako som dospievala začala som túžiť po hlbšom priateľstve, po láske. Postupne som však vnímala, že prostredie v ktorom žijem, mi to nedokáže darovať. To čo som zažívala a čo mi bolo ponúkané, nebolo to pravé. Akosi ma to nevedelo nasýtiť, osloviť … skôr to vo mne zanechávalo nepokoj. V tom zmätku hľadania som sa začala viac modliť – pýtať sa Boha na moju cestu. Vlastne som sa pýtala na tú cestu, vtedy dávno mi ponúknutú. Po čase som postupne objavovala, že to Ježiš chce byť mojím Priateľom, že on sa chce o mňa až do smrti starať, že on mi chce byť oporou a istotou, že on ma má rád, takú aká som (aká úľava pre ženu) a že mu mám len jednoducho veriť.

Už vtedy dávno a až doteraz sa Ježiš na mňa pozerá s láskou. A ja? No snažím sa stále znova a opäť dvíhať hlavu od zeme a dívať sa a objavovať a čudovať sa a dumať, že prečo sa vlastne na mňa pozerá s láskou!? Však to poznáte, keď zaregistrujete, že nejaký človek na vás láskavo pozerá a chce vám to najlepšie na svete, tak jednoducho chcete byť s ním, chcete byť jeho priateľom, jeho spriaznenou dušou. A tiež sa môže stať, že začnete byť s ním vo vzťahu a ste šťastní.

Tak som v jednoduchej viere a dôvere vykročila do vzťahu a kráčam doteraz. Veď: „Sľúbila som Ti predsa, že Ťa budem chváliť, keď mi bude dobre, aj keď budem prehrávať. Že Ťa budem milovať v dobrom aj v zlom.“

sr. Noemi Ondreková de ND