Teológia Kristovho narodenia sa spája s prírodou a prirodzeným svetom, aby umocnila symboliku Vianoc!
Kým teológovia neprestávajú debatovať o historickom dátume narodenia Ježiša Krista, katolícka cirkev severnej pologule ho už stáročia slávi počas zimných mesiacov. Či sa slávi 25. decembra, a či 6
januára, dátum slávenia spadá do mesiacov kalendárneho roka, kedy je najmenej slnečného svetla. Táto skutočnosť podčiarkuje duchovný symbolizmus Vianoc, keďže Ježiš je často nazývaný ako “SVETLO SVETA”.
Misál na sviatok sv. Ondreja podáva stručný sumár spojenia medzi teológiou a prirodzeným svetom:
“Uprostred temnoty, temnoty duše sa narodil Kristus. …”
Cirkevní otcovia poznamenávajú, že ide o moment, keď slnko dosahuje najnižší bod na svojej dráhe, a v istom zmysle aj SLNKO SPRAVODLIVOSTI je v tom čase znovuzrodené: prirodzené slnko a Slnko našich duší sa objavujú spolu.
Ako hovorí sv. Augustín: “Kristus sa nám narodil presne v tom čase, keď sa nám začínajú predlžovať dni.”
Zimný slnovrat, najtemnejší deň roka nastáva tesne pred 25. decembrom, čo symbolicky vyjadruje, že svetlo Krista poráža temnotu hriechu a smrti.
Aj text proroka Izaiáša naznačuje že, Židovský ľud kráčajúci v temnote očakával svetlo Krista, svetlo Mesiáša:
“Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. (Izaiáš 9,2)
Rovnako aj pápež František pripomenul túto symboliku v slovách, ktoré predniesol pri rozosvietení vianočného stromčeka v roku 2013:
“Aj dnes Ježiš pokračuje v odvracaní temnoty omylu a hriechu a prináša ľudstvu radosť z planúceho božieho svetla… Mali by sme sa zahaliť do svetla jeho pravdy, aby radosť z evanjelia naplnila srdcia a životy všetkých tých, ktorí sa stretnú s Ježišom.”