Ísť za dobrodružstvom – to láka mnohých mladých ľudí. Také dobrodružstvo som zažívala aj ja na svojej ceste k Bohu. Bolo to aj trochu nedobrovoľné, lebo vtedajší štátny režim nepodporoval, ba naopak bránil, snahám k voľbe zasväteného života.
A práve paradoxom bolo, že toto dobrodružstvo, ktoré malo neistý koniec, priťahovalo množstvo mladých ľudí. V tom čase som pracovala v Bratislave a pravidelné stretnutia nápadne „nábožných“ chlapcov a dievčat na svätých omšiach nám dávali tušiť, že každý niekam patrí. Vtedy sme ani nesnívali, že civilný odev niekedy vymeníme za rehoľný.
V Novom Meste nad Váhom sa piatok 14. jún 2019 niesol v znamení osláv Dňa školy, rodiny i detí. Od rána prebiehali v škole súťaže a kvízy pre žiakov a študentov. Kultúrny program začal hneď poobede. O 15-tej hodine začala na nádvorí školy svätá omša, ktorú celebroval pán dekan Blažej Čaputa a páter Bohuslav Šprlák. Zúčastnili sa jej deti z našej Materskej školy blahoslavenej Alexie, spolu s rodičmi a učiteľmi. Ich kultúrne vystúpenie nasledovalo hneď po sv omši. Hosťom bola aj sr. provinciálka Metoda. Workshopy, občerstvenie, Erko-tance, ale aj vzájomné rozhovory s rodičmi a učiteľmi Spojenej školy sv. Jozefa boli milým spestrením piatkového horúceho podvečera. Nechýbala televízia LUX a Pohoda. Foto…
7.-8.júna 2019 skupinka detí z Cirkevnej spojenej školy v Piešťanoch prijala pozvanie prežiť spoločný čas v Nodame pod vedením sr. Kataríny. Začali tým, že si odskúšali pripraviť a odslúžiť sv. omšu so všetkým, čo obsahuje: veľa práce mala pani kostolníčka, miništranti, ale aj pán farár sa posnažil a prihovoril sa prítomným povzbudzujúcou kázňou. Po milej sv. omši nasledovalo pohostenie a ďalší program, ktorý smeroval k sláveniu Zoslania Ducha Svätého.
Do dvadsiatich rokov som žila tak, ako väčšina dievčat v našej farnosti. Na svätú omšu som chodila v nedele a vo sviatky, modlila som sa ráno i večer základné naučené modlitby. A myslela som si, že dávam Pánu Bohu dosť. Až v dvadsiatom roku môjho života, bolo to za Dubčekovej éry, som sa dostala na duchovné cvičenia. Boli tajné, konali sa v byte rehoľných sestier vincentiek, ktoré boli v civile.
Tieto duchovné cvičenia pre dievčatá boli zlomom v mojom živote. Veľmi ma oslovili. Uvedomila som si, že je to práve Boh, ktorý hrá najdôležitejšiu úlohu v živote človeka. Cítila som sa hriešna a úprimne som vyznávala kňazovi svoje hriechy vo svätej spovedi. Veľmi mi pomohli aj individuálne otázky, ktoré sme mu mohli predniesť. Na záver nám kňaz dal vybrať jeden obrázok, na ktorý nám napísal predsavzatie. Ja som si vybrala obrázok, ktorý znázorňoval zasvätenie duše Bohu. Nevedela som však, čo obrázok znázorňuje, len sa mi páčil. Kňaz sa nás pýtal, akým spôsobom sa chceme v živote uberať. Ja som, ako väčšina z nás, povedala, že môj život smeruje k manželstvu.
