Sv. Edita prekypujúco inšpiruje moderný pohľad na ženu cez štyri dôležité myšlienky. Táto žena prekročila hranice svojej éry v tom, čo žena môže dosiahnuť. Bola filozofkou, spisovateľkou, učiteľkou a dokonca mučeníčkou v nacistickom tábore smrti.

Keďže má rôznorodé skúsenosti, môže definovať ženskosť v plnom zmysle slova. Edita Steinová celý svoj život podporovala vklad, ktorý môže dať svetu len žena. Za mnohé roky napísala veľa esejí, ktoré odhaľujú, čo to znamená byť ženou. Tieto eseje boli zozbierané a sú dostupné na prečítanie. Jedným zo zanietených Editiných čitateľov bol Karol Wojtyla, budúci pápež Ján Pavol II, na ktorého náuka o tom, že ľudské telo je dobré a že ženskosť je dar, malo obrovský dopad.
Ženskosť pre Editu je kľúčom k porozumeniu schopnosti človeka milovať a byť v spojení so svojim Stvoriteľom. Edita nebola lepšia ako ktorákoľvek iná žena len preto, že bola krásna, dokonalá, múdra žena, alebo zbožná rehoľná sestra. To by znamenalo, že byť ženou je o tom, že žena dokáže byť úspešná, ale Edita Steinová jednoducho chcela byť sama sebou. V podstate bola ženou napojenou na stály prameň prúdiacim z jej identity.
V jej spisoch vychádza do popredia niekoľko špecifických tém, v ktorých načrtala, prečo je ženskosť nádherná. Všetci – aj muži aj ženy – sa môžeme inšpirovať jej slovami. Nakoniec, ako píše Ján Pavol II.: „…je to žena – Mária, ktorá predstavuje ľudskosť patriacu všetkým ľuďom, tak mužom, ako ženám.“
Štyri piliere ženskosti, podľa Edity, sú zamerané na najväčšiu čnosť – Lásku.

Vnímavosť
Edita hovorí, že ženy majú „túžbu dávať lásku a prijímať lásku, a v rešpektovaní tejto túžby môžu byť vyzdvihnuté nad úzku každodennú existenciu do ríše vyššej bytosti“. Ochota prijímať lásku robí ženu najprv zraniteľnou, a to môže spôsobovať zdanie slabosti. Akokoľvek, osoba, ktorá sa snaží pôsobiť silne a dominantne, nikdy nepripustí, že potrebuje pomoc od inej osoby. Edita však poukazuje na to, že vnímavosť na lásku ženu naozaj pozdvihuje a rozširuje jej perspektívu.

Veľkodušnosť
Edita nie je spokojná len s prijímaním lásky. Ona trvá na jej veľkodušnom rozdávaní. Hovorí: “Duša ženy musí byť expanzívna a otvorená pre každého človeka.“ Táto srdečná otvorenosť ducha naozaj robí dušu silnejšou a zároveň rastie. Je to pre nás úžasný paradox, že vychádzame zo seba, aby sme sa stali požehnaním pre iných a keď sa vrátime domov, nájdeme sa šťastnejší.

Dôstojnosť
“Každá žena, ktorá žije vo svetle večnosti môže naplniť svoje povolanie, nezáleží či v manželstve, alebo v zasvätenom živote, alebo v profánnej profesii…“, hovorí Edita. Ženy sú schopné rôznymi spôsobmi vyjadrovať svoju ženskosť. V tomto nemajú žiadne obmedzenia. Edita si myslí, že ak sa žena nechá viesť Bohom, zmysel jej ženskosti je naplnený, pretože ženy sú zvlášť citlivé na nachádzaní spôsobov milovania. Byť ženskou neznamená prispôsobovať sa očakávaniam, alebo svojvoľným ideálom, predovšetkým to znamená, že každá situácia, ktorú nám ponúkne život, bude obohatená dôstojnosťou lásky.

Materstvo
Edita si nemyslí, že každá žena sa fyzicky musí stať matkou. Sama nemala deti. Ale verí, že všetky ženy majú materský inštinkt. Píše: „Žena prirodzene hľadá, aby objala to, čo je živé, osobné a objíma to celé. Tešiť, sprevádzať, chrániť, vyživovať a podporovať rast je jej prirodzená materská túžba.“ Iným slovami, žena prirodzene živí a prináša život. Láska ženy má kreatívny impulz, ktorý je schopný nielen prinášať deti na svet, ale aj schopnosť meniť sny na realitu a podporovať rast iných ľudí. Sv. Edita Steinová nám tak ukazuje cestu ženskosti, na ktorej ona sama získala dôstojnosť, poznanie a nenahraditeľnú hodnotu ženy, aby znovu objavila svoju osobitnú cestu prinášania lásky svetu. Je príkladom autenticity, ktorú hľadajú rovnako muži ako aj ženy, ktorú potrebujeme všetci, aby sme podporili dôstojnosť všetkých ľudí. (Zdroj: https://aleteia.org)