Patrím do Kongregácie Školských sestier de Notre Dame. Narodila som sa v dedinke Veselé pri Piešťanoch, v katolíckej rodine, ktorá praktizovala náboženstvo a predsa vstup do rehole som si musela ťažko vybojovať. Nebolo to preto, že by si moji domáci necenili duchovné hodnoty, duchovný a rehoľný stav, to nie! Veľmi ma mali radi a nechceli ma stratiť. Bola som živej veselej povahy, jediná dcéra, ktorej by boli dali, na čo si len pomyslela. Mam jedného brata, ktorý bol vtedy učiteľom na základnej škole. Okrem týchto skutočnosti, keď som sa rozhodla vstúpiť do rehole, písal sa rok 1970 a to už náboženská sloboda dubčekovská zasa pritvrdla. Doma mi vytýkali, že idem hlavou proti múru, a že ma i tak odtiaľ vyhodia, lebo takého „jaša“ tam nepotrebujú, alebo ma raz zatvoria komunisti do väzenia, keď budem taký rebel.
Spoločne strávené chvíle v prostredí Sanktuária Božieho milosrdenstva a Centre sv. Jána Pavla II. v Krakowe prežili sestra provinciálka, Cordia, Alica, Miriam a Daniela v dňoch od 25.-27.10.2019. Ďakovali za dar povolania sestry Alice, ktorá v lete zložila svoje večné sľuby. V nedeľu boli na svätej omši v soľnej bani vo Wielicke, kde sr. Miriam čítala
Narodila som sa 7.10.1932 v Pobedime. Moji rodičia: Gejza Miklovič a Antónia rod. Macová nás mali ôsmych – 3 chlapcov a 5 dievčat. Chlapci zomreli mladí, dievčatá všetky žijeme, všetky.
Základnú školu som navštevovala v Pobedime celkovo 5 rokov a potom 4 roky meštianku v Piešťanoch. U nás v rodine sa žilo po kresťansky. Veľmi sa spájal život s Cirkvou a liturgiou. Aj oblečenie krojov sa prispôsobovalo liturgickej dobe. Doma sme sa ráno i večer modlili a takisto napoludnie Anjel Pána a to aj vtedy, keď sme boli na poli.
Od 12. – 19.10.2019 sa na Spojenej škole sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom rozprávalo viac anglicky ako inokedy. K rozvíjaniu tejto jazykovej kompetencie prispeli americkí študenti z Gamingu, medzi ktorými bola aj sr. Andrea, ktorá pôsobí v Albánsku. Každé ráno študenti začínali spoločnou sv. omšou počas ktorej
