Vyrastala som v rodine, kde sa úprimne praktizovala viera a rodičia sa snažili ju nám, svojim trom deťom, odovzdať ako základné smerovanie života. Od malička sme chodili do kostola, pristupovali k sviatostiam a aj doma sme sa modlievali.

            Vo farnosti pôsobili kňazi, ktorým ležala na srdci pastorácia detí a mladých. Aj keď v tom čase to bolo aj nebezpečné, lebo im hrozilo „odobratie štátneho súhlasu“, venovali sa nám aj mimo svätej omše: založili spevokol, chodievali sme na výlety, stretávali sme sa po sv. omši síce len v kostole, lebo naša dedina bola filiálkou.